Popis:

Vrch Demänovská poludnica (Demänovská hora) s nadmorskou výškou 1304 m n. m. sa nachádza v severnom vápencovom predhorí Nízkych Tatier. Tvorí ho lúčinatá, pomerne ťažko dostupná plošina, členená skupinami skál a skalných vápencových zrázov, orientovaná v smere severovýchod–juhozápad, s dĺžkou cca 150 m a šírkou 40–80 m. Vrcholové plató je z väčšej časti zatrávnené. Vyššie stromy a kry pokrývajú najmä svahy, severný, východný a čiastočne južný okraj plošiny (Droppa 1970, 94). Zatiaľ prvá zmienka v literatúre sa nachádza v článku A. Droppu (1970) o výšinných hradiskách na Liptove, kde Demänovskú poludnicu zaraďuje k lokalitám osídleným ľudom lužickej kultúry. Na toto miesto ho upozornil učiteľ M. Macko z Liptovského Mikuláša, pretože si všimol výskyt cudzorodého geologického materiálu – prevažne žulových okruhliakov a pieskovcových platní vo vápencovom prostredí. A. Droppa lokalitu navštívil, preskúmal a potvrdil predpoklad o jej pravekom osídlení. V rokoch 1974 a 1979 tu archeologický prieskum spojený so sondážou zrealizoval K. Pieta. Výsledky publikoval vo viacerých odborných príspevkoch (Pieta 1980; 1981; 1983). Konštatoval, že napriek badateľným stopám po úpravách terénu (planírovanie) sa tu umelé opevnenie nepodarilo zistiť. Počas výskumu sa vykopali dve sondy (jedna juhozápadne od kóty, druhá v strednej časti plošiny) a ďalšie nálezy sa získali zo zárezu chodníka vo svahu. Sonda nachádzajúca sa juhozápadne od kóty obsahovala prepálenú keramiku, zuhoľnatený hrach a bôb. Sonda v strednej časti plošiny odkryla ohnisko z pieskovcových platní, omleté a druhotne prepálené črepy, fragmenty kostí (i ľudských – falang + zlomok kalvy), prepálené semená hrachu a obilia, sklenený korálik a trojboký bronzový hrot šípu. Zárez chodníka vo svahu odhalil popolovitú vrstvu s prepálenými keramickými črepmi, mazanicou, žulovými okruhliakmi, pieskovcovými platňami, zuhoľnateným obilím a strukovinami (Pieta 1980, 166). Po celej ploche lokality i na svahoch sa našli rozptýlené žulové okruhliaky s priemerom 5–12 cm. Časové zaradenie lokality umožnil najmä keramický materiál, i keď značne fragmentárny a väčšinou i sekundárne prepálený. Vyskytovali sa tu súdkovité hrnce, esovito profilované zásobnice so šikmo zrezaným okrajom a amfory s valcovitým alebo kužeľovitým hrdlom, vodorovne zrezaným okrajom a rytou výzdobou v podobe zväzkov viacnásobných rýh lemovaných pásmi vpichov, ako aj amfory s von vyhnutým okrajom, zdobené na vydutí zväzkami rýh (Pieta 1981, 58; 1983, 42). Na základe analógií s nálezmi z oravských lokalít Tupá skala vo Vyšnom Kubíne, Podbiel a Dolný Kubín II zaradil K. Pieta Demänovskú horu do neskorohalštatského obdobia (Pieta 1983, 44). Trojboký bronzový hrot šípu definoval ako mladší typ bez zúženej tuľajky, datovaný na koniec 5. stor. pred n. l. (Pieta 1981, 58; 1983, 42). Podľa K. Pietu patrí táto lokalita do skupiny refúgií (Iľanovská Poludnica, Končistý, Siná-Na jame a ďalšie), ktoré boli v oblasti Liptova budované v závere doby halštatskej a väčšina z nich v tomto období i násilne zanikla (Pieta 1980, 165). Jednodňový revízny výskum na lokalite uskutočnila L. Benediková v auguste 2015 v rámci projektu APVV-14-0842. Výskum sa realizoval formou prieskumu detektorom kovov a vykopaním troch sond s rozmermi 1 x 2 m vo východnej časti vrcholovej plošiny. Cieľom bolo získanie väčšieho množstva materiálu vhodného na rádiokarbónové datovanie, na overenie mocnosti kultúrnych vrstiev, stratigrafie lokality, ako aj na koreláciu relatívnej a absolútnej chronológie. V sondách č. I a II sa tenká kultúrna vrstva nachádzala bezprostredne pod trávnatým porastom. V sonde č. I sa vyskytovali najmä novoveké a minimum pravekých nálezov. V sonde č. II bola kultúrna vrstva bohatá na keramiku typickú pre horizont neskorej doby halštatskej až začiatku doby laténskej. V sonde č. III sa bezprostredne pod trávnatým porastom objavila vrstva nehomogénnej deštrukcie kameňov, keramiky, malých fragmentov prepálenej mazanice, uhlíkov a čiernej zeminy. Z tejto vrstvy boli odobraté archeobotanické vzorky určené na ďalšie spracovanie a získanie rádiokarbónových dát (Benediková 2015; Benediková/Švihurová/Šimková, 2020, 38). Nálezy z Demänovskej hory spolu s prameňmi z ďalších spomenutých liptovských refúgií a oravských lokalít sú v poslednom období predmetom obnoveného vedeckého záujmu o obdobie doby halštatskej až včasnej/staršej doby laténskej na severnom a strednom Slovensku (Benediková 2006; Pieta/Barta/Benediková, v príprave; Benediková/Pieta, v príprave). Datovanie týchto lokalít na základe keramiky, ako aj na základe doteraz známych rádiokarbónových dát je zatiaľ pomerne široké – od neskorej doby halštatskej do včasnej/začiatku staršej doby laténskej (HD2–LTA/LTB; Benediková 2006; Pieta/Barta/Benediková, v príprave; Benediková/Pieta, v príprave). Archeologické nálezy odovzdané na Krajský pamiatkový úrad v Žiline koncom roka 2017 predstavujú súbor železných a bronzových hrotov šípov a ďalších železných predmetov, ako ihly, sekerky, kosáky a zlomky drobných predmetov. Detektorový prieskum uskutočnený v máji a auguste 2018 potvrdil polohy výskytu prevažnej väčšiny odovzdaných nálezov – železných a bronzových hrotov šípov, ktorých zhluky sa sústreďovali na severných svahoch Demänovskej hory (obr. 3). Novým zistením bolo dokázanie výskytu hrotov aj na južných svahoch (Furman/Benediková/Šimková 2019, 78).