Popis:

Hradisko „Na skale“ sa nachádza na severnom okraji Liptovskej kotliny na styku s Chočskými vrchmi v katastri obce Lúčky, juhozápadne od kúpeľov, na skalnej stene, v nadmorskej výške 2052-2088 stôp (zamerané podľa GPS). Táto oblasť patrí do horninového komplexu krížňanského príkrovu, ktorý sa podieľa na stavbe Chočských vrchov najmä v ich strednej a západnej časti. Podložie sledovanej lokality tvoria organicko-chemogénne sladkovodné vápence prameňov – travertíny, penovce. V juhozápadnej a juhovýchodnej časti polohy sa v 20. storočí ťažil travertín. Pri štúdiu histórie národnej kultúrnej pamiatky evidovanej ako hradisko „Zápolie“ JZ od kúpeľov dochádza k viacerým nejasnostiam. Ing Štefan Janšák vo svojom výkaze práce z roku 1951 analyzuje obec Lúčky z archeologického hľadiska. Spomína dve archeologické lokality – 1. „Na Skale“ a 2. „Pod Plieskovou“. 1. Poloha „Na Skale“ sa nachádza južne – juhozápadne od kúpeľov. Z troch strán je narušená kameňolomom – z východnej, juhovýchodnej a juhozápadnej. O nálezoch z tejto polohy sa zmieňuje v súvislosti s kameňolomom, kde pri práci miestni nachádzali rôzne kosti – zvieracie dokonca aj ľudské. Avšak samému sa tieto údaje nepodarilo overiť. Podľa opisov pracujúcich ľudí v lome č.1 (príloha c)) sa okrem kostí našlo aj vtáčie hniezdo, ľudské kosti a zuby, bronzová udica zaliata v travertíne. 2. O existencii osídlenia na polohe „Pod Plieskovou“ sa Š. Janšák presvedčil na základe vykopanej sondy, ktorá súvisela so stavbou rodinného domu. V hĺbke 0,5 metra pod povrchom zistil kultúrnu vrstvu s uhlíkmi. Malé rozmery sondy však nepoukázali na iné pamiatky, ktoré by ju datovali. Táto poloha pravdepodobne súvisí s polohou „Zápolie“, ktorá sa nachádza východne od kúpeľov. Janšák zistil osídlenie aj na jazykovitom výbežku medzi obcami Lúčky a Kalameny, pri kóte 609. Keďže vašak črepy nájdené pri povrchovom zbere boli značne odrené, nepodarilo sa mu ich časovo zaradiť. V štúdii „Germanische Befestigungen des oberen Waagthales“ z roku 1880 sa J. Neudeck o hradisku „Zapolje“ pri kúpeľoch zmieňuje ako o polohe z troch strán vymedzenej skalami, štvrtú stranu ohraničuje strmý svah. Len severozápadná strana hradiska je opatrená umelým valom 40 siah dlhým a 15 siah širokým. Okrem nákresu polohy, ktorú považuje za vhodnú pre osídlenie, neuvádza iné kultúrne pozostatky, prípadne zásahy človeka. Iba že v blízkosti polohy sa našla strieborná minca cisára Hadriána. na základe tohto opisu možno jednoznačne konštatovať, že sa jedná o polohu „Na skale“. V roku 1968 Dr. Juraj Bárta v príspevku Pravek Liptova sa o lokalite v Lúčkach neurčito zmieňuje v súvislosti s opisovaným lužického osídlenia Liptova. Okrem nížinného sídliska spomína aj kameňolomom rozrušené pravdepodobne výšinné sídlisko. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o polohu „Na skale“. Citácia J. Bártu bola použitá aj pri tvorbe knihy Jozefa Janigloša a kol. Lúčky kúpele, ktorú vydal Liptovský Mikuláš.