Popis:

Liptovský hrad je situovaný v juhozápadnej časti Chočských vrchov, na vrchu Sestrč, v katastrálnom území Liptovskej Sielnice. Výškový bod hradného vrchu má 999,96 m.n.m. Vďaka tomu sa zaraďuje k najvyššie položenej stredovekej architektúre na Slovensku. Hrad Liptov, ako väčšina hradov na Slovensku, vznikol v 13. storočí za panovania Belu IV. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1262 v listine kráľa Belu IV. Panovník v nej udeľuje Hongovi, kamenárovi, a Izumbarovi, mechanikovi vojnových zariadení, za výstavbu a udržiavanie hradu v dobrom stave tri poplužia zeme pod vybudovaným hradom. Pomenovanie hradu vychádza z názvu oblasti, v ktorej sa nachádza – Liptov. Prvý krát sa s ním stretávame v roku 1230. Jeho názov sa počas storočí vyskytoval v rôznych obmenách: Castrum de Liptow, Castrum Liptau, Castrum Liptoviense, Castrum Lipto, Castrum Liptovar. Zo začiatku bol iba provinčným kráľovským hradom, na ktorom sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. storočia hrad patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi. V rokoch 1313-1337 bol hrad Liptov vo vlastníctve zvolenského kráľovského župana Donča. Okolo roku 1340 sa stará Zvolenská župa rozpadla a Liptovská župa so sídlom na Sestrči – hrad Liptov sa stala samostatnou. Roku 1397 hrad Liptov okrem iných hradov, obsadili vojská moravského margrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. Opätovné získanie liptovských hradov pre uhorskú korunu dokladajú kráľovské darovacie listiny z 11. augusta 1399. Práve v tomto období, na konci 14. a začiatku 15. storočia sa predpokladajú stavebné úpravy dolného hradu. Drevená palisáda bola nahradená parkanovou hradbou. Tá slúžila predovšetkým ako dôležitý prvok v čase obrany. V dejinách hradu Liptov od roku 1407 do roku 1440 je veľká medzera, z ktorej nie sú písomné pramene. Takmer s istotou sa však dá predpokladať, že r. 1431 sa hrad dostal do područia husitov spolu s hradom v Liptovskom Hrádku a Likavou. Nepriamo na to poukazujú donácie z rokov 1440-1441. V nich kráľ Ladislav daroval obidva hrady (Veľký hrad liptovský a Liptovský Hrádok) Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice s podmienkou, že Veľký hrad liptovský dá opraviť. Už roku 1445 bol Rikolfi obvinený zo zbojstva na Liptove. Uväznený a zbavený hodnosti župana bol roku 1447 omilostený s podmienkou, že hrad dá zbúrať. Na splnenie nariadenia poukazujú správy z rokov 1449 a 1451, v ktorých už o hrade nie je zmienka. Roku 1453 Ladislav Pohrobok v donačnej listine vymenúva Pongrácové hrady, medzi ktorými sa uvádza „pusté miesto Veľkého hradu“. V nasledujúcom roku Ján Huňadi daroval Pongrácovi okrem Likavy a Liptovského Hrádku aj „príslušnosti“ Veľkého hradu. Od tohto roku sa dá predpokladať renovácia hradu. Pongrác mal však hrad len päť rokov, pretože roku 1459 Matej Korvín daroval Veľký hrad liptovský spolu s Hrádkom a Likavou Petrovi Komorovskému, čo však kvôli vojenskému obsadeniu malo negatívny dosah na hradnú architektúru. Posledné obdobie trvania hradu Liptov začína rokom 1471. Po obsadení hradu kráľovskými vojskami bol na jeho ťažko prístupnej architektúre spísaný ortieľ. Jednotlivé objekty hradu aj s hradbami boli na kráľov rozkaz zničené až po základy. Do 16. storočia sa v listinách sporadicky uvádza miesto hradu Liptov ako Pustý hrad, Starý hrad, Óvar. Najčastejšie sa však uvádza ako Sielnický hrad, pretože časť hradného kopca je až dodnes súčasťou katastra Liptovskej Sielnice.